Prežívaná úzkosť v súvislosti s COVID-19 je hlavne SITUAČNÁ. Je podmienená dianím a nastavením celej spoločnosti, ktorá ju vníma ako extrémne kritickú. Sme zahltení mediálnymi správami, reláciami, ktorých frekvencia vysielania je podstatne vyššia ako obyčajne a preto pociťujeme informačný pretlak.
Úzkosť je podporovaná obťažujúcimi myšlienkami na vírus, strachom, že sa ochorením nakazíme a to aj v prípade, že v našom okolí nie je nikto nakazený. Všetky tieto myšlienkové pochody spôsobujú zmeny v našom správaní ktoré je charakterizované prehnaným úsilím a starostlivosťou o svoje zdravie, čo je na strede zachovania všeobecného zdravia a hygieny veľmi potrebné, ale z psychologického hľadiska hovoríme o náraste kompulzívneho správania (teda takého, ktoré je poháňané práve zúskostňujúcou myšlienkou). Takéto správanie nás môže potencionálne dostať do začarovaného kruhu úzkostných myšlienok a kompulzívnych rituálov.
Dlhotrvajúci stres sa podieľa na závažných zmenách nášho organizmu ako sú bolesti hlavy, migrény, depresie, úzkostné poruchy, akné, rosacea, sexuálne dysfunkcie, riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetes a pod.
Počas karantény nás ohrozujú hlave stresory ovplyvnené dĺžkou karantény a to hlavne, ak sa jej trvanie predĺži nad 10 dní. Na stres vplývajú hlavne pocity strachu, strach z ohrozenia vlastného zdravia alebo nainfikovania iných, už pri prežívaní veľmi ľahkých symptómov. Veľmi negatívny dopad má aj frustrácia a nuda vznikajúce z pocitu uväznenia medzi štyrmi stenami, strata bežnej rutiny, redukcia sociálnych a fyzických kontaktov s inými. Bolestivo na postihnutých dopadá hlavne sociálna stigmatizácia. Ľudia v karanténe často vypovedajú, že sú odmietaní ľuďmi z ich okolia, ich susedmi a pod. Zabrániť šíreniu týchto psychických symptómov môžeme empatiou. Buďme voči ľuďom uzavretým v karanténe citliví. Obeta nášho suseda zavretého karanténe, znamená našu ochranu, pomôžme mu ako sa to dá. Chrániť sa pred nesprávnymi informáciam nám pomôže logika zdravého rozumu. Azda najviac hoaxov môžeme čítať na sociálnych sieťach. Ideálnou stratégiou je dvojité overovanie, hľadajte, či prečítanú informáciu nájdete aj v iných médiách. Jednoduchou zásadu pri triedení informácii, je v aktuálnej situácie čítať správy na verejných informačných zdrojoch venovaných len tejto problematike, teda na štátnej úrovni Ministerstvo zdravotncítva, na celosvetovej úrovni WHO.
